Princíp činnosti fonendoskopu spočíva vo využití vodivosti vibrácií medzi látkami na zmenu frekvencie a vlnovej dĺžky zvuku cez hliníkovú fóliu v fonendoskope tak, aby sa zvuk dostal do „pohodlného“ rozsahu ľudského ucha a zároveň tienil ostatné zvuky, tzv. že sa to dá „počuť“ jasnejšie.
Stetoskop sa konkrétne skladá z časti snímajúcej zvuk (hrudník), prenosovej časti (hadica) a časti na počúvanie (náušník). Hrudník zhromažďuje zvuky v ľudskom tele, ako sú tlkot srdca a zvuky dýchania, ktoré sa prenášajú do náušníka cez hadičku. Počas procesu prenosu sa bude meniť frekvencia a vlnová dĺžka zvuku, vďaka čomu bude ľudské ucho ľahšie počuť tieto zvuky. Stetoskop zároveň dokáže tieniť okolitý hluk prostredia, čo umožňuje ľuďom pozornejšie počúvať zvuky v tele.
Existuje mnoho typov stetoskopov, ako sú hrudné časti v tvare zvona a hrudné časti v tvare membrány. Zvončekové časti hrudníka sú vhodné na počúvanie nízkofrekvenčných zvukov, ako sú diastolické šelesty srdca; hrudné časti v tvare membrány sú vhodné na počúvanie vysokofrekvenčných zvukov, ako sú zvuky dýchania.
Stetoskop je jedným z dôležitých nástrojov lekárov na stanovenie diagnózy, no má aj určité obmedzenia. Napríklad pri zvukoch niektorých hlbokých tkanív alebo orgánov nemusí fonendoskop dobre počuť. Okrem toho si používanie stetoskopu vyžaduje určité zručnosti a skúsenosti a lekár musí vybrať vhodný stetoskop a miesto auskultácie podľa rôznych situácií.
