1. Čistota zvuku:
Nasaďte si stetoskop a počúvajte normálny tlkot srdca, dýchanie a iné zvuky, aby ste posúdili, či je zvuk čistý a identifikovateľný, či je v ňom hluk alebo nejasnosti.
Môžete napríklad zreteľne rozlíšiť „lub-dub“ zvuk srdcového tepu a zvuk prúdenia vzduchu dovnútra a von pri dýchaní.
2. Zosilnenie zvuku:
Porovnajte hlasitosť zvuku pri použití rôznych stetoskopov. Príslušný stetoskop by mal byť schopný efektívne zosilniť zvuk v rámci normálneho rozsahu.
Môžete napríklad jasne cítiť, že pôvodne slabý zvuk je po použití fonendoskopu lepšie počuť.
3. Frekvenčná odozva:
Skontrolujte, či presne počujete zvuky rôznych frekvencií, ako sú vysoké zvuky pri dýchaní a nízke srdcové šelesty.
Ak počujete zvuky vysokej, strednej a nízkej frekvencie rovnomerne, znamená to, že frekvenčná odozva je dobrá.
4. Schopnosť redukcie hluku:
Použite ho v určitom prostredí okolitého hluku, aby ste posúdili, či dokáže účinne blokovať vonkajší hluk a zamerať sa na zvuk vo vnútri tela.
Napríklad na hlučnom oddelení môžete stále zreteľne počuť zvuky srdca a pľúc pacienta.
5. Pohodlie: Zvážte pohodlie pri nosení fonendoskopu vrátane toho, či zátkové chrániče sluchu priliehajú k ušiam, či je tlak na ušné háčiky alebo čelenky mierny a či dlhodobé používanie nespôsobuje nepohodlie.
6. Utesnenie: Skontrolujte tesnenie hrudného koša a kože. Dobré tesnenie pomáha znižovať únik zvuku a zlepšuje auskultačný efekt.
7. Vernosť zvuku: Počutý zvuk by si mal čo najviac zachovať vlastnosti pôvodného zvuku bez zjavného skreslenia.
